Udržateľné podnikanie a ESG sa stáva nevyhnutnosťou pre firmy pôsobiace v EÚ. Nové legislatívne rámce, ako smernica CSRD a nariadenie o taxonómii, prinášajú povinné reportovanie nefinančných ukazovateľov. Slovenské podniky musia tieto zmeny implementovať do svojich procesov, aby si udržali konkurencieschopnosť.
Európska únia kladie čoraz väčší dôraz na transparentnosť v oblasti životného prostredia, sociálnych otázok a riadenia. Preto firmy, ktoré doteraz ignorovali tieto témy, čelia riziku straty dôvery investorov aj zákazníkov.
V tomto článku sa pozrieme na kľúčové legislatívne zmeny, ktoré ovplyvňujú udržateľné podnikanie a ESG v EÚ a na Slovensku. Ukážeme si, ako sa firmy môžu pripraviť na nové požiadavky a aké výhody im to prinesie.
Legislatívny rámec EÚ pre udržateľné podnikanie a ESG
Európska komisia prijala v roku 2021 balík opatrení, ktorý mení pravidlá pre udržateľné podnikanie a ESG. Hlavným pilierom je smernica CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive), ktorá nahrádza doterajšiu NFRD. Povinnosť reportovať sa rozširuje na všetky veľké firmy a od roku 2026 aj na kótované MSP.
Smernica vyžaduje, aby firmy zverejňovali informácie o vplyve svojej činnosti na životné prostredie, sociálne aspekty a riadenie. Musia používať jednotné európske štandardy ESRS, ktoré zabezpečia porovnateľnosť údajov.
Okrem toho platí nariadenie o taxonómii, ktoré definuje, ktoré ekonomické činnosti možno považovať za environmentálne udržateľné. Firmy musia uvádzať, do akej miery ich aktivity spĺňajú tieto kritériá.
Následne sa do praxe dostáva aj smernica o náležitej starostlivosti (CSDDD), ktorá ukladá firmám povinnosť identifikovať a riešiť negatívne vplyvy v dodávateľskom reťazci.
Slovenská legislatíva a implementácia ESG pravidiel
Slovensko transponuje európske smernice do národného práva. Ministerstvo životného prostredia pripravilo novelu zákona o účtovníctve, ktorá od roku 2024 zavádza povinnosť vybraných účtovných jednotiek podávať správy o udržateľnosti. Tieto správy musia obsahovať informácie podľa štandardov ESRS.
Okrem toho Slovensko prijalo Stratégiu environmentálnej politiky do roku 2030, ktorá podporuje prechod na udržateľné podnikanie. Firmy môžu využiť aj rôzne dotačné schémy, napríklad z Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Pre slovenské podniky znamená implementácia ESG nielen splnenie povinností, ale aj príležitosť získať konkurenčnú výhodu. Investori a banky čoraz viac zohľadňujú ESG kritériá pri poskytovaní financií.
V dôsledku toho mnohé slovenské firmy už začali s dobrovoľným reportovaním. Napríklad spoločnosti ako Slovnaft alebo Tesco na Slovensku pravidelne zverejňujú správy o udržateľnosti.
Ako sa pripraviť na nové ESG požiadavky
Prvým krokom pre firmy je vykonať analýzu súčasného stavu. Musia identifikovať, ktoré ESG ukazovatele sú pre ich činnosť relevantné. Následne by mali zaviesť systémy na zber a spracovanie dát, napríklad pomocou špecializovaného softvéru.
Dôležité je aj preškolenie zamestnancov. Manažéri aj radoví pracovníci musia rozumieť novým povinnostiam a vedieť, ako ich práca ovplyvňuje celkové ESG skóre firmy.
Firmy by mali tiež zvážiť spoluprácu s externými konzultantmi. Špecialisti na udržateľné podnikanie a ESG vedia pomôcť s nastavením procesov a s prípravou reportov.
Následne je potrebné pravidelne monitorovať plnenie cieľov a komunikovať výsledky zainteresovaným stranám. Transparentnosť zvyšuje dôveru investorov a zákazníkov.
Výhody a výzvy udržateľného podnikania v praxi
Implementácia ESG prináša firmám mnoho výhod. Predovšetkým zlepšuje reputáciu a posilňuje vzťahy so zákazníkmi, ktorí uprednostňujú zodpovedné značky. Navyše firmy s vysokým ESG ratingom majú ľahší prístup k financovaniu a nižšie náklady na kapitál.
Na druhej strane firmy čelia aj výzvam. Medzi hlavné patrí vysoká administratívna záťaž a náklady na zber dát. Malé a stredné podniky často nemajú dostatok kapacít na splnenie všetkých požiadaviek.
Preto EÚ aj Slovensko ponúkajú podporné nástroje. Napríklad Európska komisia spustila platformu EU Corporate Sustainability Reporting, ktorá poskytuje návody a metodiky. Na Slovensku pomáha Slovenská agentúra životného prostredia.
V prvom rade je dôležité, aby firmy vnímali ESG nie ako povinnosť, ale ako investíciu do budúcnosti. Dlhodobé výhody prevažujú nad počiatočnými nákladmi.
Budúcnosť udržateľného podnikania a ESG na Slovensku
Očakáva sa, že požiadavky na udržateľné podnikanie a ESG sa budú ďalej sprísňovať. Do roku 2030 by mala byť väčšina firiem povinná reportovať nielen environmentálne, ale aj sociálne a riadiace ukazovatele. Slovensko musí preto urýchliť prípravy.
Zároveň sa rozvíjajú nové technológie, ktoré firmám uľahčia zber a analýzu dát. Umelá inteligencia a blockchain môžu zvýšiť presnosť a transparentnosť reportovania. Firmy, ktoré tieto nástroje včas implementujú, získajú náskok.
V neposlednom rade je dôležitá spolupráca medzi firmami, vládou a akademickou sférou. Len spoločne môžeme vytvoriť udržateľnú ekonomiku, ktorá bude prosperovať aj v nasledujúcich desaťročiach.
Záverom možno povedať, že udržateľné podnikanie a ESG nie je len trend, ale nevyhnutná súčasť firemnej stratégie. Legislatíva EÚ a Slovenska jasne definuje pravidlá, ktoré musia firmy dodržiavať. Preto by mali začať s prípravami čo najskôr. Viac informácií nájdete na tlačovom portáli.