Digitálne zručnosti pre budúcnosť predstavujú kľúčový faktor konkurencieschopnosti každej krajiny. Slovensko v tejto oblasti výrazne zaostáva za poprednými ekonomikami. Podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2023 patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšou úrovňou digitálnych zručností v Európskej únii.
Navyše, pandémia COVID-19 odhalila slabé miesta v digitálnej pripravenosti slovenských firiem aj verejnej správy. Zatiaľ čo škandinávske krajiny a Estónsko investovali do digitálneho vzdelávania už roky, Slovensko len teraz začína s prvými krokmi. V dôsledku toho hrozí, že sa priepasť medzi nami a svetom ešte prehĺbi.
Preto sa oplatí pozrieť na konkrétne príklady z krajín, ktoré uspeli. Fíni napríklad zaviedli digitálne kompetencie ako povinný predmet už na základných školách. Estónci zase vytvorili komplexný systém celoživotného vzdelávania. Slovensko môže tieto skúsenosti využiť a prispôsobiť si ich.
Prečo sú digitálne zručnosti pre budúcnosť dôležité?
Digitálne zručnosti pre budúcnosť nie sú len o ovládaní počítača. Zahŕňajú schopnosť pracovať s dátami, programovať, rozumieť umelej inteligencii alebo bezpečne používať internet. Tieto kompetencie určujú, či človek nájde uplatnenie na trhu práce.
Podľa správy Svetového ekonomického fóra do roku 2025 vznikne 97 miliónov nových pracovných miest, ktoré budú vyžadovať digitálne zručnosti. Naopak, 85 miliónov tradičných pozícií zanikne. Krajiny, ktoré nepripravia svojich občanov, zaplatia vysokú cenu v podobe nezamestnanosti a pomalšieho rastu.
Okrem toho, digitálne zručnosti ovplyvňujú aj kvalitu demokracie. Občania, ktorí vedia rozpoznať dezinformácie, sú odolnejší voči manipulácii. Slovensko patrí medzi krajiny najviac zasiahnuté dezinformačnými kampaňami, čo súvisí aj s nízkou digitálnou gramotnosťou.
Slovensko verzus svet: kde zaostávame?
Pri porovnaní digitálnych zručností Slovenska so zahraničím vychádzame z niekoľkých medzinárodných štúdií. Index DESI ukazuje, že iba 54 % Slovákov má základné digitálne zručnosti, kým priemer EÚ je 61 %. Najlepšie sú na tom Fínsko (79 %) a Holandsko (78 %).
Navyše, Slovensko má nízky podiel IT špecialistov na celkovej zamestnanosti – len 3,2 %, zatiaľ čo v Estónsku je to 5,8 %. Podľa Eurostatu zaostávame aj v oblasti pokročilých zručností, ako je programovanie alebo kybernetická bezpečnosť.
V dôsledku toho slovenské firmy často naháňajú talenty v zahraničí. Napríklad spoločnosť ESET musí získavať vývojárov z Česka a Poľska. Podobne aj slovenské startupy hlásia problém nájsť kvalifikovaných ľudí.
Ako úspešné krajiny budujú digitálne zručnosti pre budúcnosť?
Krajiny, ktoré vedú v digitálnych zručnostiach, majú prepracované stratégie. Fínsko zaradilo digitálne kompetencie do učebných osnov od prvého ročníka. Deti sa učia programovať a kriticky myslieť už od šiestich rokov. Výsledkom je, že Fínsko patrí medzi krajiny s najvyššou digitálnou gramotnosťou na svete.
Estónsko zase spustilo iniciatívu „ProgeTiiger“, v rámci ktorej deti od 7 rokov pracujú s robotikou a 3D tlačou. Taktiež ponúka bezplatné online kurzy pre dospelých v oblastiach ako kybernetická bezpečnosť. Tieto programy výrazne zvýšili digitálnu pripravenosť obyvateľstva.
Podľa McKinsey kľúčom k úspechu nie je len vzdelávanie, ale aj motivácia. Fínske a estónske firmy aktívne podporujú zamestnancov v získavaní nových digitálnych zručností. Napríklad poskytujú čas na školenia a preplácajú certifikácie. Tento prístup vedie k vyššej produktivite a inováciám.
Čo môže Slovensko urobiť pre zlepšenie digitálnych zručností pre budúcnosť?
Slovensko by sa malo inšpirovať úspešnými modelmi a prispôsobiť ich svojim podmienkam. V prvom rade potrebujeme reformu vzdelávacieho systému. Digitálne zručnosti by mali byť súčasťou každého predmetu, namiesto samostatných hodín informatiky. Taktiež by sme mali investovať do prípravy učiteľov.
Zároveň by vláda mala vytvoriť národnú stratégiu celoživotného vzdelávania s dôrazom na digitálne zručnosti. Príkladom môže byť program „Digitálna koalícia“, ktorý združuje firmy a vzdelávacie inštitúcie. Takéto partnerstvá dokážu rýchlo reagovať na potreby trhu.
Následne by sme mali podporovať rekvalifikácie pre ľudí, ktorým hrozí strata zamestnania v dôsledku digitalizácie. Podľa Gartner môžu takéto programy zvýšiť zamestnanosť o 10 % a zároveň znížiť sociálne napätie.
Záver: digitálne zručnosti pre budúcnosť sú investíciou, nie nákladom
Digitálne zručnosti pre budúcnosť nie sú výsadou, ale nevyhnutnosťou. Slovensko má pred sebou dlhú cestu, no existujú konkrétne kroky, ktoré môžeme urobiť. Inšpirácia z Fínska, Estónska či Singapuru ukazuje, že systematická práca prináša výsledky.
Preto by sme mali prestať vnímať digitálne zručnosti ako okrajovú tému a zaradiť ich medzi priority. Každý z nás – či už rodič, učiteľ, zamestnávateľ alebo politik – môže prispieť k zmene. Viac informácií o dianí v oblasti digitálneho vzdelávania nájdete na tlacove.spravy.info.