Udržateľné podnikanie a ESG prestáva byť len dobrovoľnou firemnou politikou. Európska únia totiž zavádza prísne regulácie, ktoré menia pravidlá hry pre všetky firmy pôsobiace na jednotnom trhu. Slovensko, ako členský štát, musí tieto zmeny implementovať do svojej legislatívy.
Nariadenia ako CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) či SFDR (Sustainable Finance Disclosure Regulation) vyžadujú od spoločností transparentné vykazovanie environmentálnych, sociálnych a riadiacich kritérií. Tieto pravidlá zasahujú nielen veľké korporácie, ale aj malé a stredné podniky v dodávateľských reťazcoch.
Pre slovenské firmy znamená nová legislatíva zásadné zmeny v reportovaní a riadení. Kto sa neprispôsobí včas, riskuje stratu konkurencieschopnosti a prístupu k finančným zdrojom.
Nové povinnosti podľa smernice CSRD
CSRD nahrádza predchádzajúcu smernicu NFRD a výrazne rozširuje okruh firiem, ktoré musia reportovať o udržateľnom podnikaní a ESG. Od roku 2024 sa povinnosť vzťahuje na firmy s viac ako 500 zamestnancami, neskôr aj na menšie subjekty.
Firmy musia pripraviť podrobné správy o vplyve svojej činnosti na životné prostredie, sociálne otázky a riadenie spoločnosti. Tieto správy musia byť auditované treťou stranou a zverejnené v jednotnom elektronickom formáte.
Slovenské ministerstvo životného prostredia už pripravuje novelu zákona, ktorá transponuje CSRD do národnej legislatívy. Očakáva sa, že prvých 200 slovenských firiem bude musieť reportovať podľa nových pravidiel už v roku 2026.
Taxonómia EÚ: Definícia udržateľných aktivít
Nariadenie o taxonómii poskytuje jednotnú klasifikáciu ekonomických činností, ktoré možno považovať za environmentálne udržateľné. Toto nariadenie priamo ovplyvňuje udržateľné podnikanie a ESG tým, že stanovuje jasné kritériá pre zelené investície.
Firmy, ktoré chcú získať označenie „zelené“ pre svoje produkty alebo projekty, musia preukázať súlad so šiestimi environmentálnymi cieľmi. Patrí sem zmierňovanie klimatických zmien, adaptácia na ne, udržateľné využívanie vodných zdrojov, prechod na obehové hospodárstvo, prevencia znečistenia a ochrana biodiverzity.
Slovenské banky a investičné fondy už využívajú taxonómiu na posudzovanie rizík a príležitostí. Napríklad Slovenská sporiteľňa zverejnila prvý report v súlade s taxonómiou a plánuje rozšíriť zelené úvery.
SFDR a reporting finančných inštitúcií
Nariadenie SFDR sa zameriava na finančné trhy a vyžaduje od investorov a správcov aktív transparentné informácie o udržateľnosti. Týka sa to najmä fondov, ktoré propagujú environmentálne alebo sociálne charakteristiky.
Od roku 2023 musia finančné inštitúcie klasifikovať svoje produkty do kategórií podľa úrovne udržateľnosti. Produkty, ktoré nespĺňajú minimálne štandardy, nesmú používať označenie „zelené“ alebo „udržateľné“. Toto opatrenie má zabrániť greenwashingu a zvýšiť dôveru investorov.
Na Slovensku Národná banka Slovenska dohliada na dodržiavanie SFDR. Regulátor už vydal usmernenia pre banky a správcovské spoločnosti, ako majú postupy implementovať. V praxi to znamená, že mnohé slovenské fondy prehodnocujú svoje portfóliá a hľadajú udržateľnejšie investície.
Vplyv na slovenské podniky a konkurencieschopnosť
Nové regulácie prinášajú slovenským firmám výzvy, ale aj príležitosti. Firmy, ktoré včas implementujú udržateľné podnikanie a ESG, získajú lepší prístup k financovaniu a novým trhom. Naopak, tí, ktorí regulácie ignorujú, riskujú stratu dôvery investorov a zákazníkov.
Podľa prieskumu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory až 40 % slovenských firiem ešte nezačalo s prípravami na nové povinnosti. Najväčšie problémy im spôsobuje nedostatok odborníkov na ESG a vysoké náklady na implementáciu.
Vláda SR plánuje spustiť programy podpory, vrátane dotácií na ESG poradenstvo a vzdelávanie. Európska komisia zároveň poskytuje metodiky a nástroje na zjednodušenie reportingu, napríklad prostredníctvom portálu Európskej komisie.
Budúcnosť regulácií: Čo očakávať do roku 2030
Európska únia plánuje ďalšie sprísnenie pravidiel v oblasti udržateľného podnikania a ESG. Do roku 2026 by mala byť povinná aj pre väčšinu malých a stredných podnikov, ktoré sú kótované na burze. Okrem toho sa pripravuje smernica o náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch (CSDDD).
CSDDD bude vyžadovať, aby firmy identifikovali a riešili negatívne vplyvy svojej činnosti na ľudské práva a životné prostredie v celom dodávateľskom reťazci. Slovenské firmy, ktoré dodávajú tovar veľkým európskym korporáciám, sa tak nevyhnú zodpovednosti.
Podľa odborníkov z McKinsey bude kľúčové, aby firmy integrovali ESG do svojich obchodných modelov a nie len do reportingu. Firmy, ktoré to dokážu, získajú konkurenčnú výhodu a lepšie zvládnu budúce regulačné zmeny.
Záverom, udržateľné podnikanie a ESG sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou podnikania v EÚ. Slovenské firmy musia začať konať už dnes, aby boli pripravené na nové povinnosti a využili príležitosti, ktoré zelená transformácia ponúka. Viac informácií nájdete na Tlačové správy.