Udržateľné podnikanie a ESG predstavujú kľúčové témy súčasného byznysu. Kým v západnej Európe a USA už firmy implementujú tieto princípy roky, slovenské spoločnosti len dobiehajú stratu.
Európska únia tlačí na firmy, aby zverejňovali nefinančné reporty. Od roku 2024 platí smernica CSRD, ktorá rozširuje povinnosti na tisíce firiem. Slovensko zatiaľ nemá dostatok odborníkov na ESG reporting.
Čo znamená udržateľné podnikanie a ESG v praxi
Udržateľné podnikanie a ESG zahŕňa environmentálne, sociálne a riadiace kritériá. Firmy sledujú uhlíkovú stopu, starajú sa o zamestnancov a zavádzajú etické riadenie.
Napríklad nemecká spoločnosť Siemens zverejňuje podrobné ESG reporty už viac ako desať rokov. Slovenská firma ESET sa tiež angažuje, no väčšina malých a stredných podnikov reportovanie ignoruje.
Navyše, investori čoraz viac vyžadujú ESG hodnotenia. Podľa McKinsey až 85% investorov zohľadňuje ESG pri rozhodovaní. Slovenské firmy tak riskujú stratu zahraničného kapitálu.
Slovensko vs. západná Európa: Kde nás tlačí topánka
V západnej Európe fungujú ESG reportingové štandardy už roky. Francúzsko vyžaduje od firiem povinné zverejňovanie od roku 2010. Slovensko zaviedlo podobnú povinnosť až v roku 2017, no len pre veľké firmy.
Preto slovenské podniky často nemajú interné kapacity na ESG. Kým nemecké firmy majú celé ESG tímy, slovenskí manažéri riešia agendu popri iných povinnostiach.
Na druhej strane, niektoré slovenské firmy vynikajú. Napríklad výrobca batérií InoBat získal ocenenie za udržateľnosť. Tieto príklady však ostávajú skôr výnimkou.
Inšpirácia zo sveta: Ako úspešne implementovať udržateľné podnikanie a ESG
Škandinávske krajiny patria medzi lídrov. Dánska spoločnosť Ørsted prešla z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje a dnes je globálnym vzorom. Slovenské firmy sa môžu inšpirovať ich systematickým prístupom.
V USA firmy ako Patagonia stavili na transparentnosť. Zverejňujú celý dodávateľský reťazec a environmentálne dopady. Tento model by mohol fungovať aj pre slovenské firmy v textilnom priemysle.
Zároveň, technologické firmy ako Salesforce ponúkajú nástroje na meranie ESG. Slovenské startupy môžu využiť tieto riešenia bez veľkých investícií.
Prečo slovenské firmy zaostávajú v ESG
Hlavným dôvodom je nedostatok informácií a vzdelávania. Mnohí slovenskí podnikatelia nepoznú výhody ESG. Podľa prieskumu Eurostat len 20% slovenských firiem monitoruje uhlíkovú stopu, v Holandsku je to 70%.
Ďalším faktorom sú náklady. Implementácia ESG reportingu stojí tisíce eur, čo malé firmy odrádza. Štát zatiaľ neponúka dostatočné dotácie ani poradenstvo.
Následne, slovenské firmy čelia tlaku len od veľkých odberateľov. Kým v Nemecku dodávatelia automaticky požadujú ESG certifikáty, na Slovensku je to stále skôr dobrovoľné.
Budúcnosť udržateľného podnikania a ESG na Slovensku
Napriek zaostávaniu vidíme pozitívne signály. Mladá generácia podnikateľov kladie dôraz na udržateľnosť. Firmy ako Aj Ty v IT alebo Alza.sk zavádzajú zelené iniciatívy.
Európska komisia plánuje ďalšie sprísnenie pravidiel. Slovensko bude musieť prispôsobiť legislatívu, čo urýchli adopciu ESG. Príkladom je tlačový portál, ktorý informuje o zmenách v tejto oblasti.
V dôsledku toho očakávame, že do piatich rokov väčšina slovenských firiem začne s ESG. Kľúčové bude vzdelávanie a podpora zo strany štátu. Udržateľné podnikanie a ESG sa tak stanú štandardom, nie výnimkou.
Záverom, porovnanie so zahraničím ukazuje, že Slovensko má čo doháňať. No príklady úspešných firiem dokazujú, že aj u nás je možné implementovať udržateľné podnikanie a ESG efektívne. Kľúčom je odvaha začať a využiť dostupné nástroje.