Udržateľné podnikanie a ESG predstavujú kľúčové témy súčasnej ekonomiky. Kým v západnej Európe a USA už firmy dlhodobo implementujú environmentálne, sociálne a riadiace kritériá, na Slovensku tento proces len naberá na obrátkach. Porovnanie situácie odhaľuje výrazné rozdiely v prístupe aj výsledkoch.
Európska únia tlačí na členské štáty, aby prijali prísnejšie štandardy. Napríklad smernica CSRD vyžaduje od veľkých firiem povinné reportovanie nefinančných ukazovateľov. Slovenské podniky preto musia dobiehať stratu. Ako si stoja v porovnaní so zahraničnými konkurentmi?
Globálne trendy v udržateľnom podnikaní a ESG
Vo svete dominuje integrovaný prístup k udržateľnému podnikaniu a ESG. Firmy ako Unilever či Patagonia stavajú udržateľnosť do centra svojej stratégie. Investori čoraz viac preferujú spoločnosti s vysokým ESG ratingom.
Podľa správy McKinsey dosahujú firmy so silnými ESG profilmi o 10 % vyššiu maržu. Navyše, technologickí giganti ako Microsoft cielia na uhlíkovú negativitu do roku 2030. Tieto ambície menia celé odvetvia.
Európa vedie v regulácii. EÚ prijala taxonómiu udržateľných aktivít a sprísňuje požiadavky na reporting. Pre slovenské firmy to znamená nutnosť rýchlej adaptácie, ak chcú zostať konkurencieschopné na jednotnom trhu.
Slovensko: kde zaostávame a kde napredujeme
Na Slovensku je udržateľné podnikanie a ESG stále v plienkach. Mnohé firmy vnímajú tieto kritériá len ako administratívnu záťaž. Chýba im strategické uchopenie a prepojenie s biznis modelom.
Predovšetkým malé a stredné podniky nemajú kapacity na zložité reportovanie. Výnimku tvoria veľké korporácie, ktoré pôsobia na medzinárodných trhoch. Napríklad Slovnaft či ESET už publikujú ESG správy a zavádzajú udržateľné praktiky.
Štátna podpora je zatiaľ slabá. Na rozdiel od Nemecka, kde vláda dotuje ekologické inovácie, slovenské firmy spoliehajú najmä na európske fondy. Taktiež chýbajú vzdelávacie programy pre manažérov.
Ako zahraničné firmy integrujú ESG do stratégie
Zahraničné spoločnosti vnímajú udržateľné podnikanie a ESG ako konkurenčnú výhodu. Nielenže znižujú riziká, ale otvárajú si dvere k zeleným financiám. Napríklad americká banka Goldman Sachs preferuje úvery firmám s vysokým ESG skóre.
V Spojenom kráľovstve firmy dobrovoľne prijímajú Science Based Targets initiative. Tento prístup im pomáha znižovať emisie v súlade s Parížskou dohodou. Ako uvádza Reuters, investori čoraz častejšie podmienujú financovanie ESG kritériami.
Nemecké stredné podniky, takzvané Mittelstand, excelujú v reportovaní. Využívajú digitalizáciu na zber dát a transparentné zverejňovanie. Tento trend sa postupne šíri aj do ďalších krajín.
Prečo slovenské firmy váhajú s implementáciou ESG
Na Slovensku brzdí udržateľné podnikanie a ESG niekoľko faktorov. V prvom rade je to nízke povedomie o výhodách. Mnohí podnikatelia považujú ESG za zbytočnú byrokraciu.
Chýba tiež tlak zo strany odberateľov. Kým v západnej Európe si dodávatelia vyžadujú ESG certifikáty, na Slovensku sa stále rozhoduje hlavne podľa ceny. Následne firmy nevidia potrebu investovať do udržateľnosti.
Ďalšou prekážkou je nedostatok odborníkov. Slovenské univerzity ponúkajú len obmedzené kurzy zamerané na ESG. Preto firmy ťažko hľadajú kvalifikovaných manažérov udržateľnosti.
Budúcnosť udržateľného podnikania na Slovensku
Napriek oneskoreniu vidíme pozitívne signály. Mladá generácia podnikateľov kladie dôraz na udržateľné podnikanie a ESG. Inovatívne startupy ako Sensoneo či GreenWay ukazujú cestu.
Očakáva sa, že do roku 2025 sa slovenské firmy prispôsobia európskym štandardom. Pomôže im v tom digitalizácia a rastúci dopyt po ekologických produktoch. Ako uvádza Statista, globálne ESG investície presiahnu 50 biliónov dolárov.
Na záver, udržateľné podnikanie a ESG nie sú len módne trendy, ale nevyhnutnosť pre dlhodobý úspech. Slovensko má potenciál dobehnúť svetovú špičku, ak firmy a štát spoja sily. Viac o aktuálnych trendoch nájdete na tlačovom portáli.